Európska únia

Už zajtra (v utorok 16.7.2024) sa zíde na prvom rokovaní novozvolený Európsky parlament. Hneď v úvode volebného obdobia čaká na nových europoslancov viacero dôležitých úloh. Okrem toho, že si zvolia nové vedenie EP musia europoslanci zvoliť aj novú Európsku komisiu. Kandidátkou na predsedníčku EK sa stala Ursula von der Leyenová, navrhli a schválili ju predstavitelia členských krajín(premiéri a prezidenti) na Európskej rade v júni. Na to aby sa však novou predsedníčkou skutočne stala potrebuje získať aj podporu väčšiny poslancov EP, čo pri jeho súčasných 720 poslancoch predstavuje 361 hlasov. Najväčšou otázkou teda je či sa jej to podarí. Už pred piatimi rokmi totiž získala len 383 hlasov (na väčšinu bolo vtedy potrebných získať 374 hlasov). Dnes sa Ursula von der Leyenová bude opierať o podporu rovnakých troch frakcii ako pred piatimi rokmi, ľudovcov(EPP), socialistov a demokratov(S&D) a liberálov(RE). Hlasy týchto troch frakcii by jej na zvolenie stačili, ako sa však ukázalo pred piatimi rokmi aj niektorí členovia týchto frakcii ju vtedy nepodporili. Ursula von der Leyenová sa v súčasnosti snaží získať podporu za programové priority a posty pre jednotlivé frakcie. Ďalším silným argumentom, ktorý predsednícka EK využíva je potreba zabrániť krajnej pravici rozvrátiť európske inštitúcie. Tento argument je pomerne silný aj preto, že momentálne neexistuje žiadne iné meno, ktoré by Ursulu von der Leyenovú nahradilo v prípade, že by podporu EP nezískala. To, že táto jej stratégia môže byť úspešná svedčí aj to, že väčšina pravdepodobne okreše možnosti krajnej pravice (z frakcii Patrioti pre Európu a Suverenisti) získať dôležité posty v EP, ako sú, predsedovia a podpredsedovia výborov či kvestori.

Presné počty poslancov v jednotlivých frakciách musia frakcie oznámiť vedeniu EP do pondelka 15.7. Až potom sa definitívne dozvieme akú veľkú rezervu Ursula von der Leyenová v troch frakciách, ktoré ju podporujú má. Napriek tomu, že jej pozícia je ešte zložitejšia ako pred piatimi rokmi je nepravdepodobné, že by za novú predsedníčku EK nebola zvolená, a to najmä preto, že neexistuje iná alternatíva. Jej nezvolenie by takmer určite znamenalo politickú krízu v EÚ čo nie je v záujme žiadnej z troch ,,koaličných“ frakcií. Ursula von der Leyenová však bude musieť novej väčšine v EP prispôsobiť aj svoje programové priority kde aj členovia frakcii, ktoré ju podporia majú výhrady k jej krokom z prvého funkčného obdobia. V novom volebnom období tak bude musieť revidovať minimálne niektoré ciele Greendealu či migračnej politiky, keďže práve tieto dve témy vo voľbách výrazne posilnili pravicu a krajnú pravicu v EP a ak bude Ursula von der Leyenová pokračovať bez zmien v politických cieľoch o päť rokov už pravdepodobne súčasná väčšina ľudovcov, socialistov a liberálov na väčšinu v EP nebude stačiť.