Slovensko je v Európskom parlamente slabé

Takmer polovica našich europoslancov je nezaradená, na fungovanie EP ich môže mať vplyv sedem.

Včera (utorok 16.7) sa v Štrasburgu konalo prvé zasadnutie novozvoleného Európskeho parlamentu(EP). Na úvod schôdze si poslanci zvolili svoje vedenie. Predsedníčkou EP sa opäť stala maltská europoslankyňa Roberta Metsolová (EPP). Prečo však pri článku o sile Slovenska v EP začínam touto informáciou? Pretože práve Roberta Metsolová je príkladom toho, že aj malé krajiny môžu získať v EP vplyvné funkcie. Metsolová je poslankyňou za Maltu, ktorá má v EP len 6 europoslancov.

Slovensko má v novom EP 15 svojich poslancov. Z hľadiska ich straníckeho zloženia v slovenských politických stranách je zloženie nasledovné: PS(6), Smer-SD(5), Republika(2), Hlas(1), KDH(1). Problémom Slovenska je, že až 7 z nich je momentálne nezaradených, teda nie sú členmi žiadnej poslaneckej frakcie. Okrem nich však bude mať na fungovanie EP minimálny vplyv aj Milan Uhrík z Republiky, ktorý sa je podpredsedom novej frakcie Európa suverénnych národov. Táto frakcia je však v EP najmenšia, navyše je väčšinou považovaná za krajne pravicovú a neformálna koalícia ľudovcov (EPP), socialistov (S&D) a liberálov (Renew) s ňou nespolupracuje. To sa ukázalo aj pri voľbe podpredsedov, kde táto frakcia (podobne ako Patrioti pre Európu) nezískala post podpredsedu parlamentu.

Reálne tak na fungovanie EP môže mať vplyv sedem slovenských europoslancov. Ide o šesť poslancov Progresívneho Slovenska vo frakcii Renew Europe a poslankyňu KDH Miriam Lexman z Európskej ľudovej strany (EPP). Jej sila je však otázka keďže je len jedna poslankyňa v najväčšej frakcii so 188 poslancami. Naopak Lexman je pomerne výraznou poslankyňou, a to preto, že ju na sankčný zoznam zaradila Čína.

Najlepšiu pozíciu má tak v EP majú poslanci Progresívneho Slovenska. Pre ich silu sú dôležité dva faktory. Prvým je dobrý výsledok vo voľbách, a to, že majú až 6 poslancov. Na ich silu má však vplyv aj to, že ich frakcia Renew Europe po posledných voľbách oslabila. Má len 77 poslancov, pričom PS má najviac poslancov z jednotlivých politických strán na národnej úrovni. Napriek tomu, že ich frakcia je malá (viac poslancov majú aj Patrioti a ECR) je súčasťou neformálnej koalície s EPP a S&D. Bez nej by totiž tieto dve frakcie nemali väčšinu. PS má tak silnú pozíciu v silnej frakcii. Sila PS sa ukázala aj včera, keď sa do vedenia EP dostal Martin Hojsík (Renew/ PS), ktorý bude pokračovať na poste podpredsedu EP. Priblížiť si to môžeme na aktuálnom slovenskom príklade. Frakciu Renew môžeme pripodobniť k SNS, ktorá má síce málo poslancov no bez nej by Smer-SD a Hlas-SD nemali väčšinu. Rovnako ako SNS môže aj Renew pomerne agresívne presadzovať svoje priority (v prípade SNS ide o STVR či ministerstvo športu). Ako som už uviedol PS má v tejto frakcii najväčšiu stranícku delegáciu a to napriek tomu, že z Francúzska či Holandska je v tejto frakcii viac poslancov, no sú z rôznych politických strán. Pozícia PS je tak pomerne silná no bude dôležité sledovať ako sa im podarí túto pozíciu využiť.

Najviac pozíciu Slovenska oslabuje až šesť nezaradených poslancov zo Smeru a Hlasu. Očakával by som, že aspoň poslanec Odruš(Hlas-SD) sa do frakcie socialistov (S&D) dostane. Zaujímavosťou je aj to, že z Republiky sa do frakcie dostal len Milan Uhrík a Milan Mazurek zostal (zatiaľ) nezaradený. Mazurek to vysvetľuje tým, že do frakcie vstúpi v druhom kole prijímania na jeseň, aby sa mohol s frakciou lepšie spoznať. Reálnym dôvodom však môže byť snaha nemeckej AfD zamaskovať s kým bude vo frakcii. AfD má totiž v Nemecku problémy s tým, že ju označujú za nacistickú. Milan Mazurek odsúdený za umýselný prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia by mohol vyzerať zle. Uvidíme či Mazureka nakoniec príjmu s tým, že AfD bude dúfať, že si to nemecké média nevšimnú alebo zostane nezaradený dlhšie obdobie.

Napriek tomu, že PS má v EP dobrú pozíciu, Slovensko na tom celkovo nie je dobre. Navyše bude dôležité sledovať či PS dokáže svoju pozíciu, ktorú získali (čiastočne faktormi, ktoré oni neovplyvnili) využiť na presadzovanie svojho programu.

Prvé zasadnutie nového Europarlamentu

15.07.2024

Už zajtra (v utorok 16.7.2024) sa zíde na prvom rokovaní novozvolený Európsky parlament. Hneď v úvode volebného obdobia čaká na nových europoslancov viacero dôležitých úloh. Okrem toho, že si zvolia nové vedenie EP musia europoslanci zvoliť aj novú Európsku komisiu. Kandidátkou na predsedníčku EK sa stala Ursula von der Leyenová, navrhli a schválili ju predstavitelia [...]

pápež

Pápež zo superveľmoci. Poháda sa Američan Lev XIV. s Trumpom? Bude ako František? Zmení cirkev?

08.05.2025 22:30

Čo sa dá očakávať od nového pápeža Leva XIV.? Zhodnotil to sociológ Gëzim Alpion z Birminghamskej univerzity, ktorý sa zaoberá vplyvom cirkvi na spoločnosť.

NATO / OTAN / Armáda SR /

Mimoriadna udalosť v útvare Ozbrojených síl SR. Vojak utrpel strelné poranenie

08.05.2025 21:19

Okolnosti udalosti sú predmetom vyšetrovania.

Lev XIV. / Robert Prevost /

Kto je nový pápež? Prvýkrát ním bude Američan, Lev XIV. zdôraznil potrebu mieru, časť príhovoru mal v španielčine

08.05.2025 20:04, aktualizované: 21:13

Nový pápež sa vo svojom prvom prejave poďakoval svojmu predchodcovi pápežovi Františkovi.

Trump

Trump zvažuje premenovať Perzský záliv, Irán túto úvahu odsúdil

08.05.2025 19:04

Myšlienka na zmenu názvu Trumpovi napadla po tom, čo sám vyhlásil, že by sa Mexický záliv mal volať Americký záliv.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2
Celková čítanosť: 3260x
Priemerná čítanosť článkov: 1630x

Autor blogu

Archív